Bystrica a Bystričania

Na  najnovšom knižnom diele:Bystrica a Bystričania sa podieľali: Vladimír Bárta, Eman Bulla, Július Burkovský, Igor Kašper, Miroslav Sedláček, Karol Mika, Katarína Izáková, Pavol Mária Kubiš (nedožil sa vydania knihy), Ľubo Mistrík, Róbert Strieš a Tibor Šauša. Predošlé diely trilógie – Vladimír Bárta a kolektív: Banská Bystrica-Ako sme tu žili, boli monochromatické. Táto publikácia je viacfarebná  a preto bude pre čitateľov určite príťažlivejšia. Obsahuje veľa nádherných historických, farebných fotografií, ale aj umelo kolorovaných obrázkov nášho mesta a jeho krásneho okolia. Čitateľov upútajú nielen pôsobivé obrázky, ale aj zaujímavé a dakedy až neuveriteľné, banskobystrické príbehy spomenutých autorov.
V úvode novej knihy sa čitateľom prihovára sám primátor mesta Ján Nosko:  Milí čitatelia, som veľmi rád, že sa Vám do rúk dostala jedna z kníh, ktoré prezentujú naše krásne mesto nielen prostredníctvom fotografií, ale najmä cez spomienky z minulosti. Ako vlastne vyzerala Banská Bystrica v minulosti. Boli tu tie isté budovy. Kde mladí ľudia trávili svoj čas. To všetko, a ešte o mnoho viac sa môžete dozvedieť v tejto zaujímavej knihe, ktorú práve držíte v rukách. Je o živote Banskobystričanov v druhej polovici minulého storočia a poukazuje na naše korene, na ktoré sú mnohí z nás hrdí.
Z obsahu novej publikácie Bystrica a Bystričania aspoň krátke citáty.
Mestské holuby....počas mojej mladosti holuby ešte na účet mesta prikrmovali. Mestský zriadenec priniesol z budovy radnice vrece so zrnom a pred Mariánskym (morovým) stĺpom na námestí ho vysypal.
Keď cez námestie jazdili autá i autobusy …Keď sa pred rokmi povrávalo, že z námestia bude vylúčená doprava, nechceli sme veriť, že raz to naozaj tak bude. Veď cez námestie sme denne, dlhé roky, jazdili autami, alebo sa vozili hromadnou autobusovou dopravou.
Nezabudnuteľné Srdiečko... obľúbená samoobslužná jedáleň, v ktorej sa stravovali tisíce hladných Banskobystričanov. Prežilo aj Nežnú revolúciu. Jeho definitívny koniec prišiel nedávno (2015). Skôr skončili svoju činnosť susedné Československé aerolínie. Ostali len spomienky na zlaté časy, keď sme zo Sliača denne lietali do Prahy, Brna, Bratislavy i Košíc.
Hurá, máme PRIOR...bolo to slávy, keď na novom sídlisku Radvaň otvorili obrovský, obchodný dom, bol druhým, či tretím najväčším na Slovensku. Unikátnou novinkou boli pohyblivé schody, vôbec prvé v našom meste. Rodičia nemohli svoje detváky od tohto čuda odtrhnúť.
Chute, vône a melódie Západu....na Sídlisku otvorili malé expresso Rubín. Na ten čas moderne zariadená kaviarnička s malým barovým pultíkom (prvým svojho druhu v Bystrici) a štyrmi barovými stoličkami, pri ktorých sa dokázalo natlačiť 15 až 20 ľudí. Raritou bol prvý banskobystrický hudobný automat, kde po vhodení korunovej mince sa dala tlačidlom zvoliť obľúbená pesnička. Do Rubína chodievali štamgasti denne, rovno z roboty, a vracali sa domov posledným autobusom mestskej dopravy.
Osudy niektorých banskobystrických mostov ...po provizórnom moste v Národnej ulici, sme chodievali na Malú stanicu, do kín (Partizán a Praha), mestských kúpeľov, na Sokolskú plaváreň i na Kalváriu, až kým Vojenské stavby, roku 1963 postavili súčasný železobetónový most. Nie je taký honosný akým bol Bellušov most. Spolu s mostom pod Kapitulskou ulicou však odolali aj veľkej povodni roku 1974 a voda sa cez ne prelievala.
Spomienky na bývalé Donovaly...preč sú časy, keď boli Donovaly obcou na konci sveta. Tu ba končili serpentíny úzkej štrkovej cesty, kľukatiacej sa Starohorskou dolinou. Ďalej do Korytnice už išla len prašná poľná cestička. Hlavná cesta z Pohronia do Liptova odbočovala pri bývalom motoreste Pod Šturcom a cez sedlo Veľký Šturec schádzala do Liptovských Revúc a pokračovala do Ružomberka.
Slávnostné uvedenie novej knihy, Vladimír Bárta a kolektív: Banská Bystrica a Bystričania, na verejnosť sa bude konať tradične v kinosále Múzea SNP v stredu 29.novembra 2017 o 15.00 hod. Všetci Banskobystričania sú srdečne vítaní.

                










.