Banská Štiavnica, v našich spomienkach 2

Knihy edície Ako sme tu žili majú úžasné kultúrno-spoločenské poslanie, lebo spájajú viaceré generácie od starých rodičov až po vnukov. Pre rodákov žijúcich mimo Štiavnice je to doležité  duchovné puto s rodným mestom. Za 7 rokov trvania edície Ako sme tu žili je v tiráži  týchto kníh uvedených až 349 mien spolutvorcov, obyvateľov a rodákov z Banskej Štiavnice.
Nezanedbateľnou funkciou  takýchto kníh je  aktivácia starších ľudí, aby nepodliehali pasívnemu  sposobu života, ale aby zo svojej pamati ešte vydolovali, dávno zabudnuté udalosti a príbehy, dali to na papier a zo svojich albumov vybrali staré, tiež zabudnuté, ale pre tento účel vzácne fotografie.
Knihy tejto edície majú aj nesmierny historický význam. Príhody typu Oral History sú prežité, podpísané účastníkmi skutočných udalostí. Sú oživením reči strohých čísiel a letopočtov, odpísaných historikmi z archívov, o kus obyčajného človečenstva.
Z novej knihy Vladimír Bárta a kolektív: Banská Štiavnica v našich spomienkach 2 sme vybral niekoľko príbehov s krátkymi citátmi.
Povojnové  roky ...spomínam na to chladné ráno. Svietilo skúpe marcové slniečko, snehu už nebolo, len kde-tu zostal biely fliačik. Cez tú pamätnú noc spadla jedna bašta Piargskej brány, a ráno nebolo už ani vežičky Kostola Panny Márie Snežnej. Klenba stropu sa prepadla a  pochovala na uhol zhorených nemeckých vojakov, ktorí už z horiaceho chrámu nestihli újsť
Spiaca fontána – ďalší štiavnický div ...dušou a iniciátorom výstavby bol Václav Pavlík, vtedajší tajomník MsNV. Peňazí nebolo, preto sa mestskí úradníci rozhodli, že fontánu postavia svojpomocne, brigádami po skončení svojich úradníckych hodín. Pracovali aj každú sobotu popoludní, až do večerných hodín...
Ako sme táborili pri tajchoch ...v tých rokoch sme ešte nevlastnili tranzistorové rádiá. Večer čo večer, od ohníkov okolo tajchov, znelo brnkanie gitár a spev trampských pesničiek. Najčastejšie to boli šlágre: Divo hučí Niagara, divo hučí do noci, alebo Ruty, šuty, Arizona Texas...
Najlepšía sánkovačka bola Novozámockou ulicou ... z  podvečerných prechádzok, po cintorínoch pri Piargskej bráne, sa matka so synom vracali domov z kyticami kvetov, ktoré ukradli z hrobov. Ráno ich predali trhovníčkam a o chvíľu už boli kvety znova  na pultoch stalo sa, že pozostalí kúpili tú istú kytičku dvakrát
Stretnutie po 50 rokoch .. sme sa stretávali na štiavnickom Trotuári, chodili na rande na Piargsku cestu. Takmer všetci študenti,  aj z ostatných   stredných škôl, sme sa poznali osobne aj vďaka rôznym súťažiam a najmä obľúbeným nedeľným mládežníckym odpoludniam.
 Baumgartnerovci, ako učiteľská rodina ... náš starý otec spolu s našim otcom a jeho zaťom spolu hrali duo na husle a jeho dcéra a moja mama Ľudmila  Baumgartnerová rod. Rakšányová hrala na klavír. To bola ozajstná noblesa. Na Nový rok chodieval k nám aj Cigán otecko hral na klavíri, on na husliach. Bol to vždy úžasný zážitok.
Horolezci na sitnianskych skalách ... sa pred mnohými rokmi dohodlo niekoľko vyznávačov alpinizmu na založení horolezeckého oddielu. Založili ho pri TJ Sitno, ktorá začínajúci kolektív vybavila najnutnejším horolezeckým výstrojom. Skupinu viedol Milan Šúry, ktorý sa týmto druhom športu zaoberal už niekoľko rokov.
NAŠE 1. MÁJE...od skorého rána zo všetkých mestských reproduktorov, zneli veselé budovateľské pesničky. Otcovia i mamy vo sviatočných háboch kráčali na svoje pracoviská a deti do škôl. Členovia ČSM vytiahli zo skríň modré košele, my pionieri sme si na snehobiele košieľky viazali červené šatky a futbalisti ŠAC-u vyfasovali  novučké červené dresy.
 Hálňa pred Krátkou štolňou  ...keď banský podnik Božie požehnanie zrušili, interiér domu prerobili na byty. Žilo v ňom sedem až deväť rodín. V jednom z bytov býval neskorší klopačkár ujo Šedivý. Bol skalným fanúšikom ŠAC-u, ale aj náruživým futbalistom. Ani sme nemuseli mať loptu (veď ozajstná kožená bol vtedy majetok). Stačilo sa len priplichtiť na Krátku a keď nebolo dospelých hráčov dosť, pribrali aj nás malých.
Ako začínal archeologický výskum na Starom meste – Glanzenbergu
...roku 1958 Dr. Belo Polla z Archeologického ústavu  SAV v Nitre začal v auguste svoje vykopávky na vrchu Staré mesto – Glanzenberg. Ubytoval sa v hoteli Grand, kedy začalo aj Slovenské banské múzeum svoj systematický výskum na tejto lokalite...
Pioniersky tábor nemal šancu ... keď som prvý raz sám cestoval rýchlikom, nemal som viac ako 9 v Košiciach ma  posadili do kupé a na Hronskú Dúbravu pre mňa príešiel starký. Popoludní sme už so starkým zostupovali strmým chodníčkom od stanice smerom k Povrazníku Návrat do rodiska, do náručia starkých, do omamného oparu kvitnúcich líp pri soche Sv. Jána, k hriadke so sladkými jahodami. K Vajancu, k Vŕšku, Pažitiam, Prachárni, hálňam na Maxšachte so  vzácnymi grajzňami. A samozrejme k tajchom, ktoré zo mňa spravili na celý život vášnivého plavca. K tajuplnému starkého varštatu so stovkami nástrojov, v ktorom dával voňavému lipovému drevu dokonalé tvary betlehemských  figúrok.
 Spomienky na lyžovačku pod Paradajzom ...budovanie vleku viedol Juraj Dutko,  práce pri stavbe údolnej stanice zabezpečovali Mico Filus. Nezabudnuteľné sú spomienky na Mica Filusa keď na strmom svahu Paradajzu, na starej Tatre 805, vyvážal betón na pätky pod stožiare. S tatrovkou  naloženou betónom, neohrozene jazdil neraz aj na dvoch kolesách a Peter Múdry vtedy vyvažoval auto proti prevrhnutiu
Horúce pramene pod Frančachtou ...Termálnou vodou a jej užitočným využívaním sa zaoberalo  riaditeľstvo banskoštiavnických baní už za prvej Československej republiky. Hlavným iniciátorom bol Ing. Arpád Berkfest, banský radca a počas Slovenského štátu aj riaditeľ tunajších baní. Pre realizáciu svojej vízie využiť termálnu vodu na kúpanie a liečivé procedúry získal spojencov z radov osobností Banskej Štiavnice
Spomienky Milky Vášáryovej ...bolo veľmi veľa vody v Klingerskom jazere, a my sme sedeli s oteckom na betónovom múriku, vyhrievali sme sa, pod nami v jazere sa kúpali ľudia. Odrazu môj otec skočil hlavičku z múrika do vody. Všetci sme sa zľakli. Bolo to nebezpečné. Nikto si okrem neho nevšimol, že sa topí krásna dcéra štiavnického kožušníka. Otecko ju vytiahol za dlhé copy na breh
Štiavnický plavecký šport do roku 1968. ...sa podarilo objaviť a získať za trénera skúseného bratislavského plavca Fridricha Pótziho, ktorý s vedúcim oddielu Antonom Gregussom, len za byt a stravu od (3.8. do 12.9.1937) za dva mesiace svojho prázdninového pobytu, naučil štiavnické plavecké nádeje systematicky tvrdo trénovať. Už v roku 1936 v žilinskom bazéne porazili domácich, do toho času župných majstrov. Od roku 1937 putovali tituly majstra Stredoslovenskej župy v plávaní a vodnom póle pravidelne do Banskej Štiavnice.
Z Bombálu na Filagóriu  ...naši starkí bývali v rodinnom dome pod kopcom, na ktorom bola voľakedy zvonica. A tým, že jej hlavný zvuk bol bim – bam – bom, Štefultovania ho nazývali Bombál. Na druhej strane ulice bola Mária šachta. Dnes už tam nie je ani jedna stavba Katolícky spolok ...veľká sála mala z troch strán balkóny a po skončení filmového či divadelného predstavenia sa zo sály odchádzalo na ulicu pri Nemeckom kostole. Sála sa občas zmenila aj na športovú arénu. Raz sa v Štiavnici konal akýsi významný basketbalový turnaj a vtedy v sále postavili basketbalové koše a zápasy sme sledovali z balkónov. Kaťák využívali aj boxeristi, ktorým na javisku postavili ring z povrazov.
 Kedy svietili okná na Piargskej brány ...na Piargskej bráne mali kedysi služobný byt mestskí hrobári. Janko Bukovčan na bráne býval až do konca 2.svetovej vojny. V osudny deň, keď Nemci podmínovali a vyhodili do povetria južnú baštu, z bytu na bráne odišiel a viac sa už sem nevrátil.
V novej knihe predstavujeme aj profesorov a učiteľov troch najznámejších štiavnických škol, ktoré nesú mená známych historických osobností, Samuela Mikovíniho, Andreja Kmeťa a Jozefa Horáka. Pripomenieme si tiež nasledovníkov 100 ročnej tradície pletiarskeho priemyslu v našom meste a slovom i obrázkami sa potešíme návratu vynoveného Štrkulovho hotela v Kammerhofskej ulici, ktorý bol v kurze pred 2. svetovou vojnou.  
Slávnostné uvedenie novej knihy, Vladimír Bárta a kolektív: Banská Štiavnica v našich spomienkach 2. diel bude tradične v SPŠ Samuela Mikovíniho (chemická) 11.decembra 2017 o 15.00 hod. Jej autori sa tešia na stretnutie so svojimi čitateľmi.
Potom bude v predaji na www.book4you, alebo v predajni Trotuart v Ban.Štiavnici.