Nová kniha o Bystrici a o Bystričanoch

Nové dielo slávnostne uviedol v Múzeu SNP jeho riaditeľ PhDr. Stanislav Mičev za prítomnosti autorov a početných záujemcov o banskobystrické kultúrne dianie.
Publikácia textom i fotografiami približuje podobu Banskej Bystrice v minulom storoči no najmä v jeho druhej polovici. Ale nie je to len kniha o meste, ale najmä o ľuďoch, ktorí v ňom žili a žijú. Odhaľuje dávno zabudnuté spomienky na kultúrny, školský, športový
a  spoločenský život v Banskej Bystrici. Oživuje spomienky na základné i stredné školy, kultúrne, spoločenské i športové kluby a spolky, fabričky, na život na námestí i v uliciach mesta.
Zostavovateľ publikácie a pôvodca jej námetu je Vladimír Bárta,  dlhoročný redaktor a tvorca populárnej rozhlasovej relácie Rádiovíkend, uznávaný slovenský publicista literatúry faktu, fotograf a edítor viacerých reprezentačných obrazových kníh o Slovensku. Podarilo sa mu dať dokopy svojich priateľov publicistov i kolegov z novinárskej brandže, ako Pavol Mária Kubiš, Karol Demuth, Pavol Chrenka, Milan Riečan, Karol Mika a ďalší a takto spoločnými silami vytvorili úžasné dielo literatúry faktu,  ktoré nielen nám, ale najmä generáciám prídúcich po nás zachová kus histórie Banskej Bystrice v pravdivej, autentickej podobe.
Autori knihy predstavujú svojim čitateľom, okrem iného, napr. najstaršie mestské
kiná - Praha a Partizán, ktoré boli situované v dnes už neexistujúcich kúpeľoch pri rieke Hron.
Mladším Bystričanom na fotografiách ukázali kadiaľ kedysi tiekla rieka, kým ju v časoch socializmu nespravodlivo nevykázali na okraj mesta hoci iné mestá sa snažia rieku udržať vo svojom pôvodnom koryte, lebo voda je významným krajinotvorným prvkom. O zážitkoch zo svojho detstva na tiež už neexistujúcej Sokolskej plavárni píše Július Burkovský a druhú Vojenskú plaváreň na Uhlisku, ktorá ostala tiež už len v spomienkach zasa približuje Leo Kilvády. Pri čítaní publikácie si starši Bystričania spomenú, kde boli aké reštaurácie i kaviarne, kde sa chodievalo tancovať alebo len tak posedieť si s priateľmi. Kde boli obchody, v ktorých nakupovali potraviny, kde obuv či odevy. Kto hrával za Bystricu futbal, hokej či volejbal. Kde sa chodievalo lyžovať na zjazdovkách, bežkách a kde sa na lyžiach skákalo.
Zaujímavé sú tiež spomienky pamätnikov na nezabudnuteĺne nedelné tanečné čaje v Závodnom klube Slovenka, kde hrávali Paľo Janíček, Eči Wágner, Robo Strieš a ďalší výborní muzikanti a kde spieval nezabudnuteľný Vlado Malinovský. Robo Strieš nás aj v tejto knihe presvedčil, že to vie nielen na bubnoch, ale že je aj zabávač a publicista, ktorý priblížil atmosféru snóbskych zvykoch v starom Národnom dome v spoločnosti bohémov ako boli Jano Maruška, Zdeno Zibrín, Juraj Klimo a ďalší z banskobystrickej smotánky.
Aj uznávaný karikaturista a publicista Pavol Mária Kubiš svoje zážitky z detstva prežitého na námesti priblížil s jemu vlastným humorom.
 Kniha bohato ilustrovaná fotografiami je spomienku najmä na ľudí, ktorí sa v bystrických školách učili v obchodoch predávali či kupovali a vo fabrikách pracovali teda, ktorí kedysi žili v našom meste. Bývalý rozhlasový redaktor Milan Riečan si napríklad spomenul na chýrečné kúpele v obci Kráľová, do ktorých kedysi chodievali aj Bystričania.
Je nepísaným pravidlom, že žiadna kniha o Banskej Bystrici sa nezaobíde bez Juraja Sarvaša a preto aj v knižnom diele Banska Bystrica-Ako sme tu žili si Ďurko spomenul na svoje ochotnícke začiatky v Radvani a Bystrici.  
Výpovedná sila tohoto knižného diela je, že neobsahuje len texty, ale aj bohatý obrázkový materiál vzácnych a neraz aj unikátnych dokumentárnych a reportážnych fotografií zo zbierok samotných autorov, ale aj z albumov obyvateľov Banskej Bystrice.
            Kniha Ako sme tu žili dala obyvateľom mesta šancu odhodlať sa a vziať do ruky pero, alebo klepnúť čosi na počítači aby sa zachovalo to, čo zachovať treba.
Autorský kolektív publikácie tvori 16 rodákov a obyvateľov nášho mesta. Presná polovica z nich sú Starobystričania, ktorí sa pod Urpínom narodili aj tu ostali. Ďalšia polovica sú Novobystričania, ktorých sem priviali pracovné povinosti a už z nášho mesta neodišli.Tu sú mená všetkých autorov 1. dielu knihy (prezradíme, že sa chystá jej pokračovanie ) : Vladimír Bárta ( autor koncepcie a zostavovateľ), Július Burkovský, Karol Demuth, Leo Kilvády, Ján Kováčik,  Pavol Mária Kubiš, Karol Mika, Karol Lacko, Karol Chrenko- Spindler, Pavol Chrenka, Róbert Strieš, Jarmila Ondrejková, Milan Riečan, Peter Valach a Ján Vician.
          Prínosom kníhy je, že nielen zachová život našej generácie i život našich rodičov a  starých rodičov pre budúce pokolenia, ale spája obyvateľov našho mesta, bez ohľadu na vzdelanie, povolanie, vierovyznanie i politické presvedčenie. Okrem toho kniha je písamá sviežim, úsmevným tónom a čita sa, takpovediac jedným dychom.
    
Mgr. Martina Bártová