Kniha Ako sme tu žili má pokračovanie
Jednou z najúspešnejších kníh, ktoré o našom meste doteraz vyšli bola publikácia Vladimíra Bártu: Banská Štiavnica – Ako sme tu žili. Autor, bývalý rozhlasový redaktor, umelecký fotograf, publicista, spisovateľ literatúry faktu a vydavateľ ju zostavil zo svojich osobných zážitkov a z príbehov ľudí v meste v druhej polovici uplynulého storočia. Z tejto spolupráce sa zrodilo užitočné a milé dielo, ktoré oslovilo mnohých Štiavničanov, ale aj ich potomkov roztrúsených po Slovensku i v zahraničí. Práve tento spontánny ohlas čitateľskej verejnosti inšpiroval Vláda Bártu a jeho kolektív, aby pripravili pokračovanie knihy – Ako sme tu žili -2.diel. Podarilo sa im dokonca, rozšíriť kolektív o ďalších autorov o ďalšie pekné príbehy o ďalšie zaujímavé fotografie. Pribudli najmä spomienky na život v dolnej časti mesta, ktoré v prvom zväzku chýbali.
Prezradíme aspoň názvy niektorých príbehov: Vojaci v krátkych nohaviciach, Papierový šach, V miništranskom nebi, Alpy nad Hornou Rovňou, Polnočná omša, Dievčatko z Klingera. V 2. dieli knihy sú aj spomienky na niektorých Štiavničanov, ktorí už nie sú medzi nami napr. Ľudo Lacko, Zolo Egry, Milan Kapusta, Jožko Beneš, Janko Truchlík, pani profesorka Buzalková, Štefan Maroš a ďalšie, už zabúdajúce osobnosti.
V druhom zväzku knihy Ako sme tu žili sa čitatelia dozvedia aj o autobuse, ktorý premával na vrchol Sitna. Autor spomenie aj na to ako sa telefonovalo keď nebolo mobilov, ako ľudia v Štiavnici trávili nudný čas medzi Vianocami a Troma kráľmi. Úsmevná je „pikoška“ o mäsiarovi, ktorý si „zo špásu“ odsekol dôležitý úd, i spomienka na povestné dierky v klingerských kabínkach. Málokto vie o zázraku, ktorý sa stal pri požiari Frauenberského kostola. Neuveriteľná je pešia cesta štiavnických futbalistov do Zvolena, ktorí pár dní po skončení vojny mali hrať dôležitý zápas v tomto meste. Nie každý vie, že jeden Štiavničan mal česť stretnúť a vyfotografovať sa s „hrobárom komunizmu“ M.S. Gorbačovom, alebo o zabudnutom štiavnickom letisku o chlapcoch z Resly, ktorí sa natierali liečivým bahnom z Klingera. V novej knihe sa čitatelia dozvedia aj o tajúplnej štiavnickej osobe – pohrebníkovi Karolovi Káchovi a jeho študentoch, o láske mladého učňa zo Zigmundšachty k pani majstrovej, oživia si spomienky na svojich učiteľov a profesorov i na štiavnické veľkorodiny Gregussovcov, Šteffekovcov, Schramekovcov, Višňovských a Ladzianskovcov.
Vladovi Bártovi sa podarilo vypátrať a priniesť rozhovor o človeku, ktorý bol vlakvedúcim ešte na Štiavnickej Anči. Tento 97 ročný pán je stále aktívny a zaspomínal si na štiavnickú úzkokoľajku a obohatil knihu aj o fotografie zo svojho archívu. Ďalšie fotografie poskytli do novej knihy Ivan Ladziansky, Lajo Dupal, pani Kuchtová, Kubiňáková, pán Trokšiar, Kašiar, Mičinská, Papinčáková – Gregussová, Madara, Osvald, Kukula, Kartusek, Šteffek, Nemeškürtová, Nemčok, Číž, Viszlai, Považanová, Petrikovič, Kapustová, Trcka, Foltán, Kováčik, Necpalová a ďalší. Niekoľko interesantných fotiek autor našiel aj v pozostalosti pána Nigrédyho.
Nuž aj 2.diel knihy Vlada Bártu a jeho kolektívu prinesie zaujímavé a vtipné čítanie, pekné fotky a skôr narodeným Štiavničanom listovanie v knihe aspoň na chvíľu vráti ich odviatu mladosť.
Kniha, ktorá sa v minulom roku najstarším občanom bezplatne rozdávala vyjde v tomto „úspornom roku“ v podstatne menšom počte výtlačkov. Oproti vlaňajšku by však mala byť v predaji vo všetkých štiavnických kníhkupectvách, v predajniach suvenírov a za výhodnú cenu aj expozíciách Slovenského banského múzea. Ale aj tak vydavateľstvo AB ART press s.r.o, ktoré 2.diel publikácie Banská Štiavnica – Ako sme tu žili vydáva záujemcom odporúča aby si ju u predajcov radšej vopred rezervovali. Termín vydania knihy je naplánovaný na koniec októbra resp. na začiatok novembra tohoto roku.
(art)
Jednou z najúspešnejších kníh, ktoré o našom meste doteraz vyšli bola publikácia Vladimíra Bártu: Banská Štiavnica – Ako sme tu žili. Autor, bývalý rozhlasový redaktor, umelecký fotograf, publicista, spisovateľ literatúry faktu a vydavateľ ju zostavil zo svojich osobných zážitkov a z príbehov ľudí v meste v druhej polovici uplynulého storočia. Z tejto spolupráce sa zrodilo užitočné a milé dielo, ktoré oslovilo mnohých Štiavničanov, ale aj ich potomkov roztrúsených po Slovensku i v zahraničí. Práve tento spontánny ohlas čitateľskej verejnosti inšpiroval Vláda Bártu a jeho kolektív, aby pripravili pokračovanie knihy – Ako sme tu žili -2.diel. Podarilo sa im dokonca, rozšíriť kolektív o ďalších autorov o ďalšie pekné príbehy o ďalšie zaujímavé fotografie. Pribudli najmä spomienky na život v dolnej časti mesta, ktoré v prvom zväzku chýbali.
Prezradíme aspoň názvy niektorých príbehov: Vojaci v krátkych nohaviciach, Papierový šach, V miništranskom nebi, Alpy nad Hornou Rovňou, Polnočná omša, Dievčatko z Klingera. V 2. dieli knihy sú aj spomienky na niektorých Štiavničanov, ktorí už nie sú medzi nami napr. Ľudo Lacko, Zolo Egry, Milan Kapusta, Jožko Beneš, Janko Truchlík, pani profesorka Buzalková, Štefan Maroš a ďalšie, už zabúdajúce osobnosti.
V druhom zväzku knihy Ako sme tu žili sa čitatelia dozvedia aj o autobuse, ktorý premával na vrchol Sitna. Autor spomenie aj na to ako sa telefonovalo keď nebolo mobilov, ako ľudia v Štiavnici trávili nudný čas medzi Vianocami a Troma kráľmi. Úsmevná je „pikoška“ o mäsiarovi, ktorý si „zo špásu“ odsekol dôležitý úd, i spomienka na povestné dierky v klingerských kabínkach. Málokto vie o zázraku, ktorý sa stal pri požiari Frauenberského kostola. Neuveriteľná je pešia cesta štiavnických futbalistov do Zvolena, ktorí pár dní po skončení vojny mali hrať dôležitý zápas v tomto meste. Nie každý vie, že jeden Štiavničan mal česť stretnúť a vyfotografovať sa s „hrobárom komunizmu“ M.S. Gorbačovom, alebo o zabudnutom štiavnickom letisku o chlapcoch z Resly, ktorí sa natierali liečivým bahnom z Klingera. V novej knihe sa čitatelia dozvedia aj o tajúplnej štiavnickej osobe – pohrebníkovi Karolovi Káchovi a jeho študentoch, o láske mladého učňa zo Zigmundšachty k pani majstrovej, oživia si spomienky na svojich učiteľov a profesorov i na štiavnické veľkorodiny Gregussovcov, Šteffekovcov, Schramekovcov, Višňovských a Ladzianskovcov.
Vladovi Bártovi sa podarilo vypátrať a priniesť rozhovor o človeku, ktorý bol vlakvedúcim ešte na Štiavnickej Anči. Tento 97 ročný pán je stále aktívny a zaspomínal si na štiavnickú úzkokoľajku a obohatil knihu aj o fotografie zo svojho archívu. Ďalšie fotografie poskytli do novej knihy Ivan Ladziansky, Lajo Dupal, pani Kuchtová, Kubiňáková, pán Trokšiar, Kašiar, Mičinská, Papinčáková – Gregussová, Madara, Osvald, Kukula, Kartusek, Šteffek, Nemeškürtová, Nemčok, Číž, Viszlai, Považanová, Petrikovič, Kapustová, Trcka, Foltán, Kováčik, Necpalová a ďalší. Niekoľko interesantných fotiek autor našiel aj v pozostalosti pána Nigrédyho.
Nuž aj 2.diel knihy Vlada Bártu a jeho kolektívu prinesie zaujímavé a vtipné čítanie, pekné fotky a skôr narodeným Štiavničanom listovanie v knihe aspoň na chvíľu vráti ich odviatu mladosť.
Kniha, ktorá sa v minulom roku najstarším občanom bezplatne rozdávala vyjde v tomto „úspornom roku“ v podstatne menšom počte výtlačkov. Oproti vlaňajšku by však mala byť v predaji vo všetkých štiavnických kníhkupectvách, v predajniach suvenírov a za výhodnú cenu aj expozíciách Slovenského banského múzea. Ale aj tak vydavateľstvo AB ART press s.r.o, ktoré 2.diel publikácie Banská Štiavnica – Ako sme tu žili vydáva záujemcom odporúča aby si ju u predajcov radšej vopred rezervovali. Termín vydania knihy je naplánovaný na koniec októbra resp. na začiatok novembra tohoto roku.
(art)
Späť na zoznam článkov
